Magnezium (aj tablety) v tehotenstve

Magnézium v tehotenstve a gynekológii

Magnézium (horčík, Mg) je často nepovšimnutá minerálna látka – elektrolyt, nevyhnutný pre život. Jeho nedostatok v bunkách organizmu sa podieľa na mnohých patologických procesoch a patrí medzi najčastejšie nediagnostikované elektrolytové poruchy, pretože prvé prejavy nedostatku magnézia (horčík) sú nešpecifické: slabosť, poruchy koncentrácie, bolesti hlavy, stuhnutosť a bolesti šijových svalov, mimických svalov tváre, kŕče svalov dolných končatín, prstov, nervozita, ťažkosti s dýchaním, zrýchlený tep, poruchy srdcového rytmu, hnačky, vracanie až po celkové kŕče centrálneho pôvodu a kómu. Znížené množstvo magnézia je spojené s jeho nedostatočným príjmom, zvýšenou potrebou alebo zvýšeným vylučovaním obličkami. Za dôkaz nedostatku, teda deficitu horčíka v organizme sa považuje jeho znížená hladina v sére (pod 0,7 mmol/l), ktorá je často spojená s deficitom draslíka a vápnika. Sú však situácie, keď nám tento údaj nestačí, pretože množstvo Mg v sére predstavuje len 0,3 % celkového množstva v organizme. V takom prípade je výhodnejšie sledovať vylučovanie Mg do moču počas 24 hodín. V gynekologickej a pôrodníckej praxi sa so zníženou hladinou magnézia stretávame vo všetkých obdobiach života ženy.

Denná potreba alebo obrat magnézia u dievčat a žien:

9 –13-ročné: 240 mg
14 –18-ročné: 360 mg
19 – 30-ročné: 310 mg
31-ročné a staršie: 320 mg

Denná potreba alebo obrat magnézia u tehotných žien:

18-ročné a mladšie: 400 mg
19 – 30-ročné: 350 mg
31-ročné a staršie: 360 mg

Denná potreba dojčiacich žien:

18-ročné a mladšie: 360 mg
19 – 30- ročné: 310 mg
31-ročné a staršie: 320 mg

Tehotné a dojčiace ženy

Horčík v tehotenstvePočas tehotenstva prechádza organizmus matky významnými zmenami vo funkciách a v činnosti jednotlivých orgánových systémov. Ich výsledkom je adaptácia, teda prispôsobenie sa zvýšeným nárokom súvisiacim s tehotenstvom, a teda aj zvýšená spotreba nevyhnutných minerálov. V období tehotenstva sa potreba magnézia (horčík) zvyšuje o 15 – 20 % a vzhľadom na zvýšené prekrvenie obličiek dochádza aj k jeho vyšším stratám vylučovaním do moču. Čo sa týka jeho vylučovania do materského mlieka, prvých päť dní po pôrode je koncentrácia magnézia približne 42 mg/l materského mlieka, neskôr sa mierne zníži na 35 mg/l.

 

Prospešné magnézium nájdete v lieku magnerot®, ktorý je voľne dostupný v lekárni vo veľkosti balenia: 50 alebo 100 tabliet. Zvyčajné dávkovanie, ak lekár neurčí inak: úvodne 2 tablety 3-krát denne počas prvého týždňa liečby, potom sa dávkovanie upraví na 1-2 tablety 1-2 krát denne. Pred použitím lieku sa poraďte so svojím lekárom alebo lekárnikom a pozorne si prečítajte, prosím, písomnú informáciu pre používateľov!

Preeklampsia a eklampsia

Preeklampsia je zvýšenie krvného tlaku v tehotenstveMagnézium pre tehotné s proteinúriou, teda zvýšeným vylučovaním bielkovín do moču (nad 300 mg/24 hodín). Vyvíja sa po 20. týždni tehotenstva a obvykle ustupuje do 42 dní po pôrode. Pre preeklampsiu je typické zúženie periférnych ciev, znížený objem plazmy, znížený minútový objem, a tým slabšie prekrvenie dôležitých orgánov – obličiek, pečene, mozgu, pľúc, maternice, placenty. Poškodenie obličiek má za následok zvýšené vylučovanie bielkovín s následným vznikom opuchov. Ťažká preeklampsia má nepriaznivú prognózu pre matku aj plod. Je spojená s bolesťami hlavy, poruchami videnia, bolesťami v oblasti brucha, nevoľnosťou, vracaním, opuchom pľúc a celkovými kŕčmi. Ide o život ohrozujúcu komplikáciu tehotenstva.

 

Liekom prvej voľby je magnézium (horčík) pre jeho centrálne antikonvulzívne, teda protikŕčové vlastnosti. Dávka závisí od závažnosti ochorenia. Pri hroziacich eklamptických kŕčoch sa podáva v intravenóznej infúzii. Cieľom liečby preeklampsie je zabrániť vzniku orgánového poškodenia organizmu matky, zabrániť vzniku eklamptických kŕčov a znížiť riziko poškodenia alebo úmrtia plodu ako aj vážnych, najmä neurologických ochorení plodu. Vzhľadom na závažnosť týchto klinických stavov ich liečba vyžaduje komplexný interdisciplinárny prístup gynekológa, internistu, nefrológa (špecialistu na ochorenia obličiek) a pediatra/neonatológa.

 

 

Autor článku: MUDr. Andrea Vašková